Vzťah má dve strany, muži vnímajú sex a ženy zase komunikáciu. Teda jedným zo základov správneho fungovania vzťahu je dobrá komunikácia. Spolunažívajúci ľudia by si mali spolu rozumieť, aby nedošlo k nadmerným výjazdom sanitiek. Niekedy však práve toto je problém, ktorý vám naruší celý vzťah. Zvieratá si nemajú v čom nerozumieť, majú totiž značne limitované vyjadrovacie prostriedky. Jedine, že by:
„Béééé!
Čo bééé??? A prečo nie Bŕŕŕŕ?!
Búúúú!!!
Tak to by stačilo! ROZCHOD
Nám ako znak spokojného vzťahu nestačí oňuchávať si zadky.
Ľudia si za to môžu sami, že si vyvinuli také priťažujúci nástroj ako je rozprávanie. Počas evolúcie sa to podporovalo, lebo ľudia, ktorí sa vedeli lepšie dorozumieť prežívali dlhšie. Keby praľudia tušili aké im to v budúcnosti spôsobí problémy, tak by zostali pri Tarzanovom slovníku. Žijeme v predstave, že vo vzťahu je partner ten, kto by mal do seba absorbovať všetky naše hlúpe zážitky z celého dňa. „Keďže ty si ten, čo si sa rozhodol byť so mnou, tak to budeš musieť trpieť. Nanešťastie osoba oproti, je ten istý druh ako vy a využije ten istý spôsob na svoju obranu. A tak na seba vysýpajú odpadkové koše zážitkov a každý z nich to lopatou odhadzuje preč. Asi nám nedochádza, že ten človek oproti má tiež uši, čiže tým blbostiam bude rozumieť, čo je najväčší trest.
Jedným zo spôsobov ako obohatiť vzťah sú spoločné záujmy a zážitky. Ó ako sú len ľudia radi, keď vidia toho druhého robiť to isté, čo baví ich. Najlepšie je to, že ten druhý si myslí úplne to isté a ani jeden z nich si to neuvedomuje. Tak má každý z nich dojem, že to je práve on, kto obohacuje tomu druhému život. Spoločné záujmy určite majú svoj význam, ale niekedy mi príde, že pri všetko , čo robia spolu sa každý tvári ako by to robil sám. Iba má pri sebe nejakú pozdávajúcu sa osobu, ktorá opakuje všetko čo ten druhý robí.
Niektoré dvojice sú úplne posadnuté spoločnými aktivitami. Asi sú si vedomí vlastnej nespoľahlivosti a chcú si zaručiť, že sa daná práca pomocou tej druhej osoby vykoná. To sú ľudia , ktorí keď nevidia, že druhý niečo robí, sami nedokážu nič robiť. Jednoducho musia všetko robiť spolu. Napr. spolu natierať babku reumatickou masťou, spolu sa nestabilne rútiť na jednom bicykli, spolu bojovať v Iraku a plno iných.
Existujú aj aktivity, pri ktorých sa spolupráca týchto dvoch ľudí vyskytuje ako nezištný prvok. Dvojica funguje pri tom ako dobre zorganizovaný pracovný tím. Pri upratovaní napríklad jeden vytvára neporiadok a druhý ho odstraňuje, vždy je v zálohe nasmerovanie svojho partnera šťuchaním metlou na miesto, kde chcete upratať, jeden môže tiež usmerňovať z lehátka svojho partnera pri kosení trávniku. Veľmi častá je spolupráca pri varení, kedy jeden vyberá recepty ,na ktoré nie sú doma ingrediencie.
Najhoršie je, keď vzťah prejde do takej stagnácie, že v záujme jeho záchrany sa nútia robiť aktivity, čo ani jeden nechce. Toto sa končí väčšinou rôznymi nezhodami. Nebezpečné sú loptové hry, kde sa to môže skončiť tak, že váš partner bude do vás mieriť častejšie ako je to vhodné. Stáva sa ,že partner s úsmevom odpáli loptičku pri tenise tomu druhému do zubov. Pri turistike vás zase môže niekto poháňať sťuchaním palice do chrbta a v mierumilovnom šachu jeden môže skončiť uprostred hry s ústami plnými figúrok....